Energeticky efektívne budovy charakterizujeme ako stavby, ktoré pre svoju prevádzku potrebujú len malý zlomok energie nevyhnutnej na zabezpečenie pohody a funkčnosti v bežných budovách.
Bežne pod energetickou efektívnosťou rozumieme minimalizáciu nákladov na vykurovanie (a prípravu teplej vody), a podľa množstva energie na to potrebnej hovoríme o bežných, nízkoenergetických, pasívnych a nulových domoch (viď graf nižšie). Pravda, pre skutočne efektívne riešenie musíme brať do úvahy náročnosť celej prevádzky domu (vrátane osvetlenia, technológií a domácich spotrebičov), to zohľadňujeme v minimalizácii potreby tzv. primárnej energie…
Nízkoenergetický dom potrebuje ročne na vykurovanie na meter štvorcový úžitkovej plochy okolo 30 až 70 kWh energie – pre porovnanie, dobre postavený moderný bežný dom má spotrebu dvoj- až trojnásobnú. Dá sa postaviť za cenu bežného domu a s použitím „tuctových“ technológií. Ekonomicky zaujímavý je najmä „trojlitrový dom“ (okolo 30 kWh/m2a – viď graf) – ale ten už využíva moderné technológie ako riadené vetranie s rekuperáciou tepla a nárokmi na kvalitu výstavby i prevádzkovou efektívnosťou sa približuje pasívnemu domu – rozdiel je najmä v menších nárokoch na hrúbku izolácie či kvalitu okien.
Pasívny dom (či presnejšie energeticky pasívny dom) má potrebu energie na vykurovanie pod 15 kWh/m2a, ďalšie kritériá sa týkajú tesnosti domu (BDT: n50<0,6h-1) a celkovej spotreby primárnej energie (aj na prípravu teplej vody či prevádzku elektrospotrebičov – nemala by prekročiť 120 kWh/m2a). Za samozrejmosť sa považuje absencia klimatizácie – pasívny dom musí zabezpečenie letnej tepelnej pohody zvládnuť aj bez nej. Požiadavka na nízku tepelnú stratu vyplýva za toho, že pasívny dom spravidla nemá konvenčné vykurovanie. Dodávku tepla zabezpečuje vetrací systém – ten ho však pri dodržaní požiadaviek na komfort dokáže dodávať len v obmedzenom množstve. Niekedy však vetranie doplníme o cirkulačný režim či využijeme temperované stropy alebo steny – stále však ide o riešenia, ktoré by zle postavený (slabo izolovaný či netesný) dom nedokázali vykúriť. S požadovanou kvalitou preto súvisia ďalšie kritériá – tesnosť domu (meria sa tzv. blower-door-testom – výsledok by nemal prekročiť 0,6) a realizácia bez tepelných mostov (ich prítomnosť nám odhalí IR kamera). Podrobnejšie informácie nájdete na stránkach Inštitútu pre energeticky pasívne domy a v našich publikáciách.
Nulový dom nepotrebuje pre svoju komfortnú prevádzku dodávku energie z bežných zdrojov (ak ide o skutočne autonómny dom bez napojenia na inžinierske siete) alebo počas roka „vyrobí“ aspoň toľko energie, koľko spotrebuje – spravidla s využitím aktívnych solárnych technológií v kombinácii s úspornosťou pasívneho domu. Aj nulový (či dokonca „plusový“) dom by sme vedeli navrhnúť a zrealizovať, dnes by to však ešte nebolo ekonomicky zaujímavé riešenie, aj pri očakávanom náraste cien energií je návratnosť takejto investície pridlhá.
Nami používané či uprednostňované architektonické, konštrukčné či technické riešenia nájdete na nasledujúcich stránkach…
Na grafe vidíte delenie domov z hľadiska energetickej efektívnost ia vzťah prevádzkových a investičných nákladov – odskok v nich na úrovni pasívneho domu vzniká vďaka zjednodušeniu techniky (vypusteniu tradičného vykurovania) pri takto malej potrebe energie na kúrenie…
Prepáčte, naše stránky práve aktualizujeme. Chvíľu ešte potrvá, kým doplníme obrázky a zaktualizujeme odkazy…